ÚPOLY.sk

Pod pojmom úpoly chápeme ucelený systém zaoberajúci sa telesnými cvičeniami, bojovou pohybovou činnosťou, aktivitami, ktoré vedú k prekonaniu súpera použitím sily, zručnosti, odvahy, alebo získania prevahy nad ním. Mnohí autori (Roubíček, 1984; Fojtík, 1990; Bartík, 1999; Ďurech a kol., 2000) charakterizujú úpoly ako telesné cvičenia, ktorými sa v bezprostrednom kontakte so súperom snažíme prekonať jeho technicko - taktické, bojové, útočné, ako i obranné aktivity a zvíťaziť nad ním. Reguli (2005) chápe úpoly ako pohybové aktivity zacielené na fyzické prekonanie partnera. Do úpolov ďalej zaraďuje aj špecifické cvičenia, ktoré sú priamou prípravou na kontaktné prekonanie súpera. Pre doplnenie charakteristiky je potrebné taktiež spomenúť, že úpoly sa uskutočňujú v obojstrannom kontakte účastníkov stretovej situácie, ktorá môže mať svoje osobitné znaky. Osobitnými znakmi myslíme použitie útočiacej či obrannej zbrane, iného náčinia, či miesto stretovej situácie. Úpoly oddávna plnili hlavne vojenské (bojové) a sebaobranné ciele, no v posledných dvoch storočiach sú to aj ciele výchovno-vzdelávacie, či športové. Základné znaky bojovo obranného charakteru si aj napriek tomu zachovali v plnej miere.

Úpolové cvičenia sú telesné cvičenia založené na individuálnom výkone. Sú imitovaním skutočných bojov - stretov pri použití niektorých charakteristických prvkov. Kasa (2000) charakterizoval techniku pohybových činností v úpolových cvičeniach v podobe reťaze, v ktorej každý pohyb závisí od predchádzajúceho a tiež vyplýva na uskutočnenie nasledujúcich pohybov. Charakteristickými prvkami úpolov sú údery, kopy, chmaty, podrazenia a podobne. Vlastná bojová činnosť jedincov v úpoloch je vysoko náročná. Jedinci ju riešia adekvátne svojim mentálnym, psychickým, technickým a taktickým schopnostiam (Ďurech, 1996).

Technika úpolových činností je súborom útočných a obranných pohybov, ktoré slúžia na vyvedenie súpera z rovnováhy s cieľom získať nad ním prevahu. Pre tento účel treba použiť určitú optimálnu techniku - sled činností, ktoré si treba pravidelne precvičovať a tým sa v ich ovládaní zdokonaľovať. Neustálym precvičovaním a zdokonaľovaním úpolových cvičení sa vytvára technika spôsobu riešenia stretových situácií.

Úpolové športy majú bohatý pohybový obsah a preto je dôležitosť technickej prípravy veľká. Základom pohybového obsahu úpolových športov sú pohybové zručnosti s prevažne zložitou pohybovou štruktúrou acyklického charakteru. Ide o činnosť v stretovom boji v základnej polohe, postoji a činnosti v niektorých úpolových športoch, v kontaktnom boji, pri prechode súpera na podložku do kľaku, alebo do ľahu. Vonkajšia forma i vnútorná dynamika jednotlivých činností sú veľmi rôznorodé - často sa od seba výrazne diferencujú. Mnoho činností má však rovnaký biomechanický základ a podobajú sa aj vonkajšou formou. Preto každý z úpolových športov má svoju systematiku a klasifikáciu (Šimonek a Zrubák, 1995; Ďurech, 2003; Zemková a kol., 2006).

Význam úpolov predstavuje hlavne ich funkcia branná, či bojová. Bojová funkcia úpolov slúžila hlavne v dobách, kedy neboli vyvinuté palné zbrane, no aj v súčasnosti slúžia ako prostriedok výcviku všetkých armád sveta. Pripravujú jedinca k vlastnej obrane a sú výhodným prostriedkom i rekreačnej pohybovej aktivity. Väčšina štátov využíva vo výučbe vojakov, či príslušníkov policajného zboru celé sebaobranné systémy ako napríklad mosado, či ju-jitsu (Kende, 1992; Leblanc, 2007).

Každý jedinec by mal ovládať základy osobnej sebaobrany práve vďaka zaraďovaniu úpolových aktivít do vyučovania telesnej výchovy na školách. K brannej funkcii úpolov boli postupne priraďované ďalšie funkcie, hlavne funkcia zdravotná. Zdravotná funkcia sa dostala do popredia hlavne po tom, čo sa všestranné zaťažovanie organizmu odzrkadlilo v pozitívnom vplyve na zlepšovanie zdravotného stavu cvičencov. Úpoly významne prispievajú rozvoju dýchacieho, srdcovocievneho systému a kĺbovej ohybnosti. Niektoré sebaobranné systémy sa postupom času vyvinuli do podoby čisto zdravotných cvičení ako napríklad tchai-chi-chuan (Ďurech, 2001).

Jedným z hlavných cieľov všetkých bojových umení je neustále zdokonaľovanie. Bojové umenia nie sú určené na fyzickú likvidáciu súpera. Prostredníctvom nich cvičenec spoznáva vlastné nedostatky. Uvedomenie si vlastných chýb býva základným predpokladom pre napredovanie. Bojové umenia v sebe odrážajú hlbokú filozofiu myslenia svojich zakladateľov prenášajúc ich z generácie na generáciu.

Úpoly rovnako ako iné telesné cvičenia napomáhajú rozvoju pohybových schopností a zručností. Nevyhnutnou podmienkou pre napredovanie vo všetkých sebaobranných systémoch je rozvoj fyzickej sily, rýchlosti, vytrvalosti, koordinácie, ohybnosti, ktoré sa pravidelným precvičovaním stávajú zvykom zabezpečujúcim harmonický rozvoj osobnosti človeka aj po stránke psychickej.

Systematické využívanie úpolových systémov v školskej, ale aj mimoškolskej telesnej výchove, či športovom tréningu pôsobí na motiváciu jedincov, na prekonávanie stresu, uvoľňovanie napätia, prekonávanie strachu a posúvanie hraníc schopností jedinca. Úpoly prispievajú hlavne k rozvoju psychickej odolnosti a objektívnejšiemu sebahodnoteniu. Mnohokrát sa svojou príťažlivosťou stávajú celoživotnou cestou človeka, zmyslom života (Reguli, 2003).