Polgár Vladislav
Charakteristika úpolov

upoly

Pod pojmom úpoly chápeme ucelený systém zaoberajúci sa telesnými cvičeniami, bojovou pohybovou činnosťou, aktivitami, ktoré vedú k prekonaniu súpera použitím sily, zručnosti, odvahy, alebo získania prevahy nad ním. Mnohí autori (Roubíček, 1984; Fojtík, 1990; Bartík, 1999; Ďurech a kol., 2000) charakterizujú úpoly ako telesné cvičenia, ktorými sa v bezprostrednom kontakte so súperom snažíme prekonať jeho technicko - taktické, bojové, útočné, ako i obranné aktivity a zvíťaziť nad ním. Reguli (2005) chápe úpoly ako pohybové aktivity zacielené na fyzické prekonanie partnera. Do úpolov ďalej zaraďuje aj špecifické cvičenia, ktoré sú priamou prípravou na kontaktné prekonanie súpera. Pre doplnenie charakteristiky je potrebné taktiež spomenúť, že úpoly sa uskutočňujú v obojstrannom kontakte účastníkov stretovej situácie, ktorá môže mať svoje osobitné znaky. Osobitnými znakmi myslíme použitie útočiacej či obrannej zbrane, iného náčinia, či miesto stretovej situácie. Úpoly oddávna plnili hlavne vojenské (bojové) a sebaobranné ciele, no v posledných dvoch storočiach sú to aj ciele výchovno-vzdelávacie, či športové. Základné znaky bojovo obranného charakteru si aj napriek tomu zachovali v plnej miere.

Úpolové cvičenia sú telesné cvičenia založené na individuálnom výkone. Sú imitovaním skutočných bojov - stretov pri použití niektorých charakteristických prvkov. Kasa (2000) charakterizoval techniku pohybových činností v úpolových cvičeniach v podobe reťaze, v ktorej každý pohyb závisí od predchádzajúceho a tiež vyplýva na uskutočnenie nasledujúcich pohybov. Charakteristickými prvkami úpolov sú údery, kopy, chmaty, podrazenia a podobne. Vlastná bojová činnosť jedincov v úpoloch je vysoko náročná. Jedinci ju riešia adekvátne svojim mentálnym, psychickým, technickým a taktickým schopnostiam (Ďurech, 1996).

Technika úpolových činností je súborom útočných a obranných pohybov, ktoré slúžia na vyvedenie súpera z rovnováhy s cieľom získať nad ním prevahu. Pre tento účel treba použiť určitú optimálnu techniku - sled činností, ktoré si treba pravidelne precvičovať a tým sa v ich ovládaní zdokonaľovať. Neustálym precvičovaním a zdokonaľovaním úpolových cvičení sa vytvára technika spôsobu riešenia stretových situácií.

Úpolové športy majú bohatý pohybový obsah a preto je dôležitosť technickej prípravy veľká. Základom pohybového obsahu úpolových športov sú pohybové zručnosti s prevažne zložitou pohybovou štruktúrou acyklického charakteru. Ide o činnosť v stretovom boji v základnej polohe, postoji a činnosti v niektorých úpolových športoch, v kontaktnom boji, pri prechode súpera na podložku do kľaku, alebo do ľahu. Vonkajšia forma i vnútorná dynamika jednotlivých činností sú veľmi rôznorodé - často sa od seba výrazne diferencujú. Mnoho činností má však rovnaký biomechanický základ a podobajú sa aj vonkajšou formou. Preto každý z úpolových športov má svoju systematiku a klasifikáciu (Šimonek a Zrubák, 1995; Ďurech, 2003; Zemková a kol., 2006).

Význam úpolov predstavuje hlavne ich funkcia branná, či bojová. Bojová funkcia úpolov slúžila hlavne v dobách, kedy neboli vyvinuté palné zbrane, no aj v súčasnosti slúžia ako prostriedok výcviku všetkých armád sveta. Pripravujú jedinca k vlastnej obrane a sú výhodným prostriedkom i rekreačnej pohybovej aktivity. Väčšina štátov využíva vo výučbe vojakov, či príslušníkov policajného zboru celé sebaobranné systémy ako napríklad mosado, či ju-jitsu (Kende, 1992; Leblanc, 2007).

Každý jedinec by mal ovládať základy osobnej sebaobrany práve vďaka zaraďovaniu úpolových aktivít do vyučovania telesnej výchovy na školách. K brannej funkcii úpolov boli postupne priraďované ďalšie funkcie, hlavne funkcia zdravotná. Zdravotná funkcia sa dostala do popredia hlavne po tom, čo sa všestranné zaťažovanie organizmu odzrkadlilo v pozitívnom vplyve na zlepšovanie zdravotného stavu cvičencov. Úpoly významne prispievajú rozvoju dýchacieho, srdcovocievneho systému a kĺbovej ohybnosti. Niektoré sebaobranné systémy sa postupom času vyvinuli do podoby čisto zdravotných cvičení ako napríklad tchai-chi-chuan (Ďurech, 2001).

Jedným z hlavných cieľov všetkých bojových umení je neustále zdokonaľovanie. Bojové umenia nie sú určené na fyzickú likvidáciu súpera. Prostredníctvom nich cvičenec spoznáva vlastné nedostatky. Uvedomenie si vlastných chýb býva základným predpokladom pre napredovanie. Bojové umenia v sebe odrážajú hlbokú filozofiu myslenia svojich zakladateľov prenášajúc ich z generácie na generáciu.

Úpoly rovnako ako iné telesné cvičenia napomáhajú rozvoju pohybových schopností a zručností. Nevyhnutnou podmienkou pre napredovanie vo všetkých sebaobranných systémoch je rozvoj fyzickej sily, rýchlosti, vytrvalosti, koordinácie, ohybnosti, ktoré sa pravidelným precvičovaním stávajú zvykom zabezpečujúcim harmonický rozvoj osobnosti človeka aj po stránke psychickej.

Systematické využívanie úpolových systémov v školskej, ale aj mimoškolskej telesnej výchove, či športovom tréningu pôsobí na motiváciu jedincov, na prekonávanie stresu, uvoľňovanie napätia, prekonávanie strachu a posúvanie hraníc schopností jedinca. Úpoly prispievajú hlavne k rozvoju psychickej odolnosti a objektívnejšiemu sebahodnoteniu. Mnohokrát sa svojou príťažlivosťou stávajú celoživotnou cestou človeka, zmyslom života (Reguli, 2003).

Systematické rozdelenie úpolov je v súčasnom období až na malé nezrovnalosti niektorých autorov chápané rovnorodo.

Delenie úpolových aktivít podľa Ďurecha (2003) a Reguliho (2005):
  »  prípravné (základné)
  »  športové
  »  bojové umenia
  »  sebaobrana

Prípravné (základné) úpoly sú cvičenia s jednoduchosťou cvičebných prvkov, pútavosťou a nenáročnosťou. Sú to cvičenia bez osobitého športového zamerania. Nevyžadujú si špeciálne náradie, či náčinie, veľký priestor pre svoju realizáciu ani špecifický nácvik nejakej techniky. Ktokoľvek kto má záujem stať sa expertom vo svojom vybranom hobby vie o dôležitosti osvojiť si také techniky, nakoľko tieto techniky sú nevyhnutné pre dosiahnutie maximálneho potenciálu a úrovne zručností. Či už radi plávate, alebo jazdíte na koni, zručnosti ktoré získate tréningom sú jedinou cestou zlepšovania vasich shopností.
Prípravné úpoly sú takticky nenáročné. Vytvárajú predpoklady pre osvojenie si úpolových športov, sebaobrany, ale aj iných neúpolových aktivít. Je možné ich precvičovať aj nezávisle na úpoloch športových. Sú to telesné cvičenia zábavného, herného a bojového charakteru. Majú jednoduché pravidlá a nenáročnú organizáciu. Cvičia sa vo dvojiciach, alebo v skupinách a ich úlohou je podľa vymedzených pravidiel získať prevahu nad súperom, prípadne ho poraziť, či zvíťaziť nad ním.

Prípravné úpoly sa delia podľa aspektu druhu a smeru aplikovanej sily, alebo podľa rozdielnych pohybových a bojových činností na štyri hlavné cvičebné druhy :
  »  úpolové preťahy
  »  úpolové pretlaky
  »  kombinované (zmiešané) úpolové odpory
  »  úpolové hry

Úpolové preťahy charakterizujeme ako cvičenia, pri ktorých súpera premiestňujeme, alebo ho len vychyľujeme z pôvodného miesta smerom k sebe. Sila súpera preto pôsobí vždy v opačnom smere. Sily oboch aktérov pôsobia k sebe v predozadnom smere.

Úpolové pretlaky sú cvičenia, pri ktorých sa snažíme o premiestnenie súpera, alebo len jeho vychýlenie z pôvodného miesta smerom od seba. Sily oboch aktérov pôsobia vždy v smere od seba. Pretlaky sú opakom preťahov.

Úpolové odpory sú kombináciou dvoch spomínaných cvičení. Striedavo a nepravidelne sa uskutočňujú ťahy a tlaky do rôznych smerov, používajú sa i zložitejšie úpolové činnosti. Dosiahnutie cieľa si vyžaduje vhodný výber úpolových činností a voľbu vhodných úpolových techník pre útok i obranu. Úpolové odpory rozvíjajú počiatky taktického myslenia.

Úpolové hry sú kolektívne úpolové cvičenia, ktoré sa uskutočňujú ako rôzne motivované súťažné stretnutia, v jednej alebo viacerých vzájomne súperiacich skupinách. Majú svoje jednoduché pravidlá a cieľ dosahujeme súťažnou formou ako súťaže jednotlivcov, alebo súťaže skupín.

V základných úpoloch treba spomenúť aj dôležitosť nácviku pádov, ktoré slúžia na bezpečný dopad na podložku pri podrazeniach, či sotení. Ďalej je potrebné spomenúť úpolové zdvihy, ktoré slúžia ako príprava pre premiestnenie, či hodenie súpera.

Športové úpoly vznikli zo sebaobranných systémov, bojových umení, ktoré sa svojím vývojom stali športami s presne vymedzenými pravidlami a spôsobom boja. Športové úpoly sa vyvinuli zo skutočného boja a vplyvom súťaživého merania vlastných schopností, sily a pohybovej obratnosti so súperom. Medzi športové úpoly zaraďujeme jednotlivé úpolové športy. Pre dosiahnutie kontaktu so súperom a na získanie prevahy nad ním používame údery, kopy, kryty časťami tela (box, thajský box, kick box, karate, kung-fu, teakwondo), chmaty a znehybnenia (aikido, judo, sambo, sumo, zápasenie gréckorímskym štýlom, zápasenie voľným štýlom), alebo zásahy chladnými zbraňami (kendo, kobudo, šerm).

Bojové úpoly, alebo aj bojové umenia sú systémy vyvíjajúce sa už dlhé storočia, majúce svoj historický pôvod. Každé bojové umenie má svoje špecifiká, čím sa odlišuje od iných bojových umení. Spoločnou črtou bojových umení je, že historicky vychádzajú z bojového charakteru a potreby ľudí chrániť seba a svoje okolie. Boli používané pre sebaobranu. Charakterizujeme ich ako pohybové aktivity pôsobiace na jedinca. Majú pôvod v základe kultúry a umenia, s cieľom získať jedincovu dokonalosť. Dochádza v nich ku konfrontácii so súperom, pri ktorej jedinec zisťuje svoje nedostatky a neskoršie sa ich tréningom snaží odstrániť. Pochopenie bojového umenia si vyžaduje veľmi dlhé precvičovanie, oboznámenie sa so znakmi kultúry krajiny pôvodu a vysoké sústredenie sa na uskutočňované činnosti spojené s estetikou ľudského pohybu a správnym dýchaním.

Sebaobrana si najviac zachovala charakter pôvodných bojových činností, pri ktorých v krajných prípadoch môže ísť aj o život účastníka. Pri sebaobrannej situácii ide o porušenie rovnosti podmienok v neprospech napadnutého - obrancu. Sebaobrana predstavuje racionálne premyslené pohyby, ktoré zahrňujú všetky možné spôsoby obrany a útoku a pritom vždy berú ohľad na udržanie vlastnej rovnováhy. Sebaobrana sa nacvičuje prostredníctvom úpolových cvičení, ktoré sú prostriedkom osvojovania si sebaobranných situácií. Je zameraná proti útoku jednotlivca, alebo skupiny.

Všetky spomenuté kategórie systematiky úpolov reflektoval vo svojom inovatívnom ponímaní systematiky úpolov Reguli (2004, 2005). Úpoly zadelil do troch úrovní.
Prvou je úroveň úpolových predpokladov, do ktorej zaraďuje prípravné úpoly. Druhou úrovňou je úroveň úpolových systémov, v ktorej sú úpolové športy a poslednou je úroveň úpolových aplikácií, v ktorej sa nachádza sebaobrana.

Prípravné úpoly postihuje komplexnejšie a delí ich na dve hlavné skupiny : základné úpoly a úpolovú techniku. Základné úpoly postihujú úpolové vzťahy so spolucvičencom. Nacvičujú sa s jedným, alebo viacerými partnermi, majú kompetitívnu povahu a rozdeľuje ich podľa priebehu síl a biomechanickej zložitosti na :
  »  preťahy: cvičenci navzájom pôsobia odstredivo
  »  pretlaky: cvičenci navzájom pôsobia dostredivo
  »  odpory: smer pôsobenia síl sa v priebehu cvičenia mení

Základná úpolová technika je predpokladom pre všetky ďalšie pohybové činnosti v úpoloch, aj keď sa nemusí vždy nacvičovať s partnerom. Do skupiny základnej úpolovej techniky zaraďuje :
  »  polohy
  »  prechody (medzi polohami)
  »  pohyby paží
  »  pohyby nôh
  »  obraty tela
  »  premiestnenia
  »  nadviazanie kontaktu
  »  dvíhanie, nosenie a púšťanie živého bremena
  »  pády

Druhá úroveň systematiky úpolových cvičení podľa Reguliho (2005), úroveň úpolových systémov, zahrňuje úpolové športy, ktoré vykazujú spoločné znaky charakteristické pre športové činnosti ako sú : názov, prostriedky, členská základňa, organizácia, metódy a formy nácviku, vzdelávania a výchovy, súťažné športy, systém súťaží a pravidiel a pod. Sú najobsažnejšou časťou úpolov. Delia sa podľa zamerania na súťažné (majú systém súťaží, na ktorých ide o dosahovanie maximálnych výkonov podľa pravidiel), sebaobranné (zameriavajú sa na aplikáciu úpolového športu pre potreby sebaobrany) a komplexne rozvíjajúce (ich hlavným znakom je celoživotný rozmer a viacdimenzionálny rozvoj človeka v oblasti telesnej, duševnej, sociálnej i spirituálnej).

Poslednou treťou úrovňou je úroveň úpolových aplikácií, do ktorej zaraďujeme sebaobranu. Je chápaná ako aplikovaná úpolová činnosť, ktorá by nemala byť viazaná na konkrétny uzavretý systém. Sebaobrana je otvorený systém, v ktorom je možné a nevyhnutné podľa okolností meniť konkrétne úpolové činnosti tak, aby bola dostatočne účinná a rýchla, aby sa zachovali záujmy chránené zákonom. Rozdeľujeme ju na základné druhy :
  »  osobnú (so špecifickou skupinou sebaobrany žien)
  »  profesijnú (určenú pre bezpečnostné zložky, ozbrojené zložky a pod.)

Literatúra
BARTÍK, P. 1999. Úpolové cvičenia a hry na 1.stupni základnej školy. B.Bystrica : PDF, 1999. s. 88. ISBN 80-8055-285-1
ĎURECH, M. 1996. Úpoly v inovovaných osnovách telesnej výchovy na stredných školách v SR. In. Inovácia projektov telesnej výchovy v základných a stredných školách Slovenskej republiky. Bratislava : FTVŠ UK Bratislava, Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport a štátny pedagogický ústav, 1996. s. 59 - 64. ISBN 80-967456-8-9
ĎURECH, M. a kol. 2000. Úpoly. Bratislava : UK, 2000. s. 64. ISBN 80-223-1381-5
ĎURECH, M. 2001. Úpolové cvičenia v hodinách telesnej výchovy. In. Telesná výchova & šport. Bratislava : Slovenská vedecká spoločnosť pre telesnú výchovu a šport, 2001. č. 1, s. 10 - 15. ISSN 1335-2245
ĎURECH, M. 2003. Spoločné základy úpolov. Bratislava : FTVŠ UK, 2003. s. 90. ISBN 80-88901-72-3
FOJTÍK, I. 1990. Úpoly pre 5.-8.ročník základnej školy. Bratislava : SPN, 1990. s. 48. ISBN 80-08-00706-0
KASA, J. 2000. Technika pohybových činností v úpoloch. In: Využitie pohybových štruktúr úpolov v iných pohybových aktivitách. Bratislava : FTVŠ UK, 2000. s. 14 - 19. ISBN 80-223-1551-6
KENDE, C. F. 1992. Jigoro Kano I. In: Budo magazín. Bratislava : Štart, 1992. č. 7, s.10-11.
LEBLANC, CH. 2007. Going to the Ground: Lessons from Law Enforcement. In: Journal of Non-lethal Combatives. 2007. ISSN 1492-1634 Dostupné na internete [cit. 2007-04-11] http://ejmas.com/jnc/2007jnc/jncart_Leblanc_0701.html
REGULI, Z. 2003. Úpoly ako súčasť celoživotnej cesty. In: Sportovně pohybové aktivity ve vztahu ke zdraví a kvalitě života. Brno : Masarykova univerzita, 2003. s. 59 - 59, ISBN 80-210-3261-8
REGULI, Z. 2004. Taxonomie úpolů z pohledu školní tělesné výchovy. In: Sport a kvalita života. Brno : Masarykova univerzita, 2004. s. 72 - 72, ISBN 80-210-3541-2
REGULI, Z. 2005. Základní terminologie v úpolech. In: Sport ve vědě - věda ve sportu. Brno : Masarykova Univerzita, 2005. s. 54 - 54, ISBN 80-210-3633-8
ROUBÍČEK, V. 1984. Kdo s koho (úpolová cvičení a hry). Praha : Olympia, 1984. 79 s.
ŠIMONEK, J.- ZRUBÁK, A. 1995. Základy kondičnej prípravy v športe. Bratislava : FTVŠ UK, 1995. s. 190. ISBN 80-223-0909-5
ZEMKOVÁ, E. a kol. 2006. Teória a didaktika karate. Bratislava : UK, 2006. s. 126. ISBN 80-223-2041-2

 POLGAR, V. 2009. [online] Charakteristika úpolov. http://www.upoly.sk/page_id.php?id=113